Strach-pracovné úlohy- nadriadený

Dobrý deň. Ďakujeme za otvorenosť. Z toho, čo píšete, mám pocit, že už dlhší čas nepracujete len so samotnými pracovnými úlohami. Akoby ste popri nich niesli aj neustálu obavu, že chyba bude mať nepríjemné následky alebo že sklamete niekoho, na koho hodnotení záleží. Keď človek opakovane zažíva strach v pracovnom vzťahu, môže sa stať, že jeho telo a myseľ zostanú v pohotovosti aj dlho potom, čo sa situácia navonok zlepší. To, že dnes máte s nadriadenou lepší vzťah, ešte automaticky neznamená, že sa stres okamžite vytratí. Niekedy v nás zostáva opatrnosť, ktorá kedysi dávala zmysel, ale dnes už môže zaberať viac priestoru, než by potrebovala. Pri čítaní vášho dotazu ma zaujala jedna veta: „Nedokážu fungovať samostatne.“ Premýšľam, či je to naozaj neschopnosť fungovať samostatne, alebo skôr snaha vyhnúť sa chybe za každú cenu. To sú dve odlišné veci. Človek môže byť schopný a zodpovedný, a napriek tomu ho strach núti neustále kontrolovať, pýtať sa alebo pochybovať o sebe. Pýtate sa, či sa to ešte môže zmeniť. Myslím si, že áno. Už len fakt, že sa vzťah s nadriadenou zlepšil, naznačuje, že situácia nie je nemenná. Otázkou možno nie je len to, či je táto práca pre vás, ale aj to, či v nej ešte stále pracujete pod vplyvom starého strachu. Možno by stálo za zamyslenie, či sa nájdu situácie, hoci malé, keď sa vám podarilo rozhodnúť samostatne a výsledok bol v poriadku. Niekedy práve takéto skúsenosti postupne oslabujú presvedčenie, že chyba musí nevyhnutne viesť k niečomu zlému. To, čo opisujete, na mňa nepôsobí ako dôkaz, že na túto prácu nemáte. Skôr ako znak toho, že v nej už dlho pracujete pod veľkým vnútorným tlakom.