Každý deň sa vraciam k predstave aký by bol môj život keby som urobila veci inak (išla si za tým čo ma zaujíma, za nápadmi, túžbami), ale vedela som len jediné (prispôsobovať sa druhým, žiadostiam rodičov neísť na VŠ do iného mesta, atď.). Stále ľutujem. Stále robím to, čo chcú druhi, niekedy (z pocitu že citim tlak, že musím, inokedy podvedome) Nie som kto naozaj som.
Odpověď
Dobrý deň, pri čítaní Vášho dotazu ma zaujala najmä veta: ,,Nie som, kto naozaj som.,, Ak ste sa dlhé roky učili prispôsobovať želaniam a očakávaniam druhých, môže byť dnes ťažké vôbec rozoznať, čo chcete Vy sama. Ľútosť sa potom prirodzene vracia k minulosti a vytvára množstvo príbehov o tom, aký mohol byť život, keby ste sa kedysi rozhodli inak. Minulosť už, žiaľ, zmeniť nemožno. To však neznamená, že spôsob, ktorý ste sa naučili, musí rozhodovať aj o Vašej budúcnosti. Možno by som preto nezačínal veľkou otázkou typu ,,Kto vlastne som,,. Skúste si počas najbližších dní všímať oveľa menšie situácie a položiť si otázku: ,,Keby odo mňa teraz nikto nič neočakával, čo by som chcela ja?,, Nemusíte podľa odpovede hneď konať. Zatiaľ ju iba zachytiť. Možno totiž nepotrebujete nájsť nejaké stratené ,,pravé ja,,. Skôr môžete postupne objavovať vlastné túžby, názory a rozhodnutia, ktoré pri dlhoročnom prispôsobovaní nedostávali veľa priestoru. A práve tým sa môže začať meniť aj Váš vzťah k minulosti – nie tým, že ju napravíte, ale tým, že jej dovolíte čoraz menej rozhodovať o tom, ako budete žiť dnes.
Další krok
Chcete to probrat víc do hloubky s odborníkem?
Pomůžeme vám najít terapeuta, který vám bude doopravdy rozumět. Pokud si nesednete, můžete zkusit jiného — důležité je najít podporu, která vám bude dávat smysl.