Partnerovo správanie, abstinencia, komunikácia

Dobrý deň, ďakujem, že ste napísali. Z toho, čo opisujete, mám pocit, že Vás nebolí len partnerovo správanie, ale aj to, že sa zmenil spôsob, akým spolu dokážete byť. Po 26 rokoch vzťahu je prirodzené, že takáto zmena človeka veľmi zasiahne. Píšete, že partner teraz abstinuje od alkoholu len krátko. To je náročné obdobie nielen pre človeka, ktorý prestáva piť, ale často aj pre jeho blízkych. Abstinencia sama osebe však neospravedlňuje krik, ponižovanie ani urážanie. Vo Vašom dotaze zaznela otázka, ako s ním komunikovať, aby Vás viac vnímal. Úprimne, komunikáciu dokáže ovplyvniť len jeden človek len do určitej miery. To, ako bude partner reagovať, už nie je vo Vašich rukách. Možno by preto stálo za úvahu položiť si aj inú otázku: ,,Čo potrebujem ja, aby som sa pri rozhovore cítila v bezpečí a s rešpektom?,, Niekedy je úplne v poriadku rozhovor prerušiť, ak sa zmení na krik alebo ponižovanie, a vrátiť sa k nemu až vtedy, keď budú obaja schopní hovoriť pokojnejšie. Ako malý prvý krok môžete skúsiť pokojne povedať jednu jednoduchú vetu, napríklad: ,,Chcem sa s tebou rozprávať, ale nie vtedy, keď na mňa kričíš.,, Nie preto, aby ste ho zmenili, ale aby ste chránili seba. Po 26 rokoch vzťahu je pochopiteľné, že sa nechcete vzdať nádeje. Zároveň však Vaše pocity a dôstojnosť majú rovnakú hodnotu ako partnerov boj so závislosťou. Na to by ste nemusela zostať sama – ak by sa situácia nezlepšovala, môže byť užitočné vyhľadať podporu aj pre seba.