Životné zmeny, obavy, pochybnosti, svadba

Dobrý deň, ďakujem za otvorenosť a úprimnosť. Keď čítam Váš text, napadlo mi, že sa ani tak nesnažíte rozhodnúť, či si partnera vziať alebo nie. Skôr Vás znepokojuje, že popri radosti zažívate aj smútok, neistotu a pochybnosti. Úprimne, pri tak veľkej životnej zmene mi to pripadá skôr ľudské než neobvyklé. Svadba totiž nie je len začiatok niečoho nového. Je aj rozlúčka s niečím známym. Zmena priezviska, predstava rodičovstva či vedomie, že vstupujete do ďalšej životnej etapy, môžu prirodzene prinášať zmiešané pocity. Radosť a neistota sa pritom navzájom nevylučujú. Často existujú vedľa seba. Zdá sa mi tiež, že Vás zasahujú poznámky okolia. Nie preto, že by ste im bezvýhradne verili, ale preto, že sa dotýkajú citlivých otázok, ktoré si občas kladiete aj sama. Keď máme pred sebou dôležité rozhodnutie, bývame prirodzene vnímavejší na názory druhých. Možno by stálo za zamyslenie, komu dávate pri hodnotení svojho vzťahu najväčšie slovo. Ľuďom zvonku, ktorí vidia len malý úsek Vášho života? Alebo skúsenosti, ktoré ste za osem rokov vytvorili spolu s partnerom? Ako malý experiment môžete skúsiť na chvíľu odložiť otázku: ,,Je to ten pravý?,, a nahradiť ju otázkou: ,,Čo mi o našom vzťahu hovoria posledné roky spoločného života?,, Niekedy totiž dostaneme viac odpovedí zo skutočných skúseností než z nekonečného premýšľania o budúcnosti. Prajem vám obom veľa radosti a lásky.