MANŽEL. DLE PSYCHIATRA MÁ OSOBNOSTNÍ PORUCHU. JE STÁLE HÁDAVÝ, NERVOZNÍ, VÝBUŠNÝ AŽ HRUBÝ, ZEJMÉNA NYNÍ V 73 LETECH SE TO STUPNUJE. UŽ CHCI, ABYCHOM ŽILI ODDĚLENĚ, ODMÍTÁ. JSEM POLYMORBIDNÍ, UŽ FAKT S NÍM BÝT NEMOHU. I LÉKAŘI VIDÍ PSYCHOSAMATIKU.frydralen
Odpověď
Dobrý deň, ďakujem, že ste napísali. Z Vášho krátkeho dotazu je veľmi cítiť, že už nejde iba o otázku, ako lepšie zvládať manželovo správanie. Zdá sa, že ste sa dostali k hranici, keď hovoríte: ,,Takto už ďalej žiť nemôžem.,, A túto vetu považujem za dôležité brať vážne. Manželova diagnóza môže pomôcť niektorým prejavom porozumieť, ale neznamená, že musíte znášať hádky, výbuchy či hrubé správanie. Rovnako platí, že na oddelené bývanie nepotrebujete, aby s Vaším rozhodnutím manžel súhlasil. Potrebujete však premyslieť, ako ho uskutočniť bezpečne a prakticky. Ako prvý krok by som Vám odporučil nepresviedčať manžela, že oddelené bývanie je správne. Skôr si skúste s niekým, komu dôverujete, prípadne s odborníkom, konkrétne naplánovať, čo by oddelenie znamenalo – kde by ste bývali, čo potrebujete zariadiť a kto Vám môže pomôcť. Ak sa jeho výbušnosť stupňuje alebo sa ho bojíte, neriešte odchod sama. Zapojte blízkeho človeka alebo odbornú pomoc a myslite predovšetkým na svoju bezpečnosť. Môžete skúsiť napríklad niekoho zo zo zoznamu terapeutov na portáli Hedepy.cz. To, že už nechcete takto pokračovať, nemusí byť zlyhaním vo vzťahu. Môže to byť pomenovanie hranice toho, čo ešte dokážete a chcete niesť.
Další krok
Chcete to probrat víc do hloubky s odborníkem?
Pomůžeme vám najít terapeuta, který vám bude doopravdy rozumět. Pokud si nesednete, můžete zkusit jiného — důležité je najít podporu, která vám bude dávat smysl.